Mníška

Idú dve mníšky z kláštora,
majú tam pekného farára.
Pán farár sa za tie mníšky modlí,
aby im dal pánboh ten deň dobrý.
Pán farár sa za tie mníšky modlí,
aby im dal pánboh ten deň dobrý.

Ťuky, ťuky na vráta
otvor mi ty mníška bucľatá.
Posiela ma z neba milí pánboh,
aby si mi dala slávu na noc.
Posiela ma z neba milí pánboh,
aby si mi dala slávu na noc.

Mezihra

Hen slama nieje na spanie,
anjel si ku mníške priľahne.
Ty si anjel ja kláštorná sestra,
nebude hriech keď si ľahneš vedľa
Ty si anjel ja kláštorná sestra,
nebude hriech keď si ľahneš vedľa

A keď prišlo k polnoci
anjel sa ku mníške otočí.
Začal ju tam po prdelke hladkať,
už bys mohol aj ty beďár prestať.
Začal ju tam po prdelke hladkať,
už bys mohol aj ty beďár prestať.

Mezihra

Ráno, bieli deň svitu
anjelik vyskočil oknom von.
Anjel si tam popod okna skáče
a tá mníška na posteli plače.
Anjel si tam popod okna skáče
a tá mníška na posteli plače.

Keď už bolo o mesiac,
plakala tá mníška ešte viac.
Zbadala to aj jej vrchná mati,
že sa jej ten čierny hábit kráti.
Zbadala to aj jej vrchná mati,
že sa jej ten čierny hábit kráti.

Modul.

Už to bolo dosť poznať,
nemohla v kláštore viac zostať.
Vyhnali ju z kláštorného domu,
lebo dala nevedela komu.
Vyhnali ju z kláštorného domu,
lebo dala nevedela komu.

A keď bolo po roku,
nosila synáčika cez ruku.
Spievala mu ty môj synku zlatý,
tvoj otec bol anjel bacuľatý.
Spievala mu ty môj synku zlatý,
tvoj otec bol anjel bacuľatý.