Presýpacie hodiny

Pri kávičke sedím, v piecke oheň plá, 
tikot hodín odmeriava čas. 
V spomienkach sa vracia, jedna chvíľa zlá, 
ktorá náhle rozdelila nás. 

Dávno už chcem napraviť svoj pomýlený krok, 
Rúčky hodín spať posunúť o nejaký rok, 
Ale čas sa náhly, neostane stáť, 
tí čo prídu začínam sa báť. 

Neviem, či mi ešte uveríš, 
že som v duchu pri tebe keď spíš, 
Keď mi srdce žiaľ poraní, 
hľadám teplo tvojich dlaní, 
neviem či mi ešte uveríš? 

Ale ak si myslíš, že nám ušiel vlak 
a chladne láska čo tak hriala nás. 
Že sme ako víchor doráňaný vták, 
noci naše sú len sny a mráz. 

Ak si myslíš že je koniec, môžem odísť preč 
Bozky ktorým oheň chýba nestoja za reč. 
ťažké býva začať, lásky novú pút 
Ešte ťažšie dávno zabudnúť. 

...sólo ...ACCORDION...

Ale ak si myslíš, že nám ušiel vlak 
a chladne láska čo tak hriala nás. 
Že sme ako víchor doráňaný vták, 
noci naše sú len sny a mráz. 

Ak si myslíš že je koniec, môžem odísť preč 
Bozky ktorým oheň chýba nestoja za reč. 
ťažké býva začať, lásky novú pút 
Ešte ťažšie dávno zabudnúť.