Slovenská ľudová |
Chcev se Janik ženiť |
Chcev se Janik ženiť, matka mu nědala, sestra mu kázala, tak mu vinšovala: "Že by hlávku zlomiv." Keď oni ta išli pres širokě mosty, koník se mu potkov, Janík hlávku vytkov. Vo dva rady stáli, tak se shovárali: "Čo jej máme povedati?" Keď oni ta prišli, hned se jich zpytala: "Kděže muoj premilý, so mnou sobášený?" Tam sme ho nahali stoly prikrývati, starších privítati. Keď oni ta prišli, hned se jich zpytala: "Kde je muoj premilý, so mnou sobášený?" Páni němeškali, hned jich ukládali, tak jej prikázali: aby se ho nětkla do pravej polnoci. Ona němeškala, hned se ho týkala, hore vyskočila, mezi nich bežala. "Páni moji drahý! čo jste urobili? že jste živu pannu s mrtvým uložili?" Vo dva rady stáli, tak se shovárali: Čo jej máme dáti? či čepčok bělený, či věnok zelený? "Nězaslúžila som čepca bělenýho, já som zaslúžila věnka zelenýho." |
Vytištěno dne: 03. 05. 2024, 16:29:56 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |