Jesenné lístie

Povedal som jej: už ťa nemám rád…
Ani som nečakal čo odpovie
Jej dušu som mučil, ponižoval…
V duchu som ju bláznivo miloval
Eš te som klamal, že rád inú mám
Tam na našom poslednom randevú
Čakal som, vyroní aspoň sĺz pár?
Ona sa smiala len, ty ma máš rád!
Riekla: Ty predsa ma ľúbiš,
Tvoje srdce patrí len mne
…tak som ju odsotil tvrdo!
Pozrela zarazene…?

R:
Stá le vi dím Jej krásne oči,
bez sĺz plačúce, a len žalujúce
Chviľku postála, zmeravená
A bez slovíčka, odišla nemá.
Len lístie žlté padalo k zemi,
Odvial ju vietor jesenný.
Večer čo večer ju márne čakám
A moje Srdce, len za ňou horí

Prešla už jar a aj leto je preč,
Srdce mám stále viac zarmútené
Uznám že chybil som, ja ľutujem!
Živím ja v sebe len malú nádej
Vráti sa kumne až príde jeseň…?
Dôjde jej konečne, že len žartujem…?
Láska je silná, všetko prekoná
Bude ma ľúbiť zas tak ako ja...!
Na perách už cítím jej bozk
Jej ús mev_ma zas pohladí
Ľutujem stokrát ten môj hriech
Čakám kedy ma osloví…!

R:
Stá le vi dím Jej krásne oči,
bez sĺz plačúce, a len žalujúce
Chviľku postála, zmeravená
A bez slovíčka, odišla nemá.
Len lístie žlté padalo k zemi,
Odvial ju vietor jesenný.
Večer čo večer ju márne čakám
A moje Srdce, len za ňou horí