Pierre Kartner / Alex. Toth |
Krčmička známa |
Keď na strechy večer, už na mesto padá a okná šli pomaly spať. Tak dívam sa do ulic, do cudzích tvárí a hľadám čo ja mám tak rád. Bez záujmu obchádzam výkladné skrine, tak podobné v desiatkach miest, a v duchu zas vraciam sa tak ako teraz k nám domov tou najkrajšou z ciet. Krčmička známa na návsi za mostom, tam chodil ocko na trumpetu hrávať. S harmonikou šiel by som zaspievať si, pesničky ktoré ja som mával tak rád. A na prvom bále, keď tančil som s mamou a vidím ťa u dverí stáť. Keď spustila hudba tú pesničku známu, ja túžil som teba spoznať. No prešlo pár rôčikov, z teba je dáma a verím že nie je to zvyk, i keď si tak ďaleko dúfam že tam na tú krčmičku nezabudneš. R Krčmička známa na návsi za mostom, tam chodil ocko na trumpetu hrávať. S harmonikou šiel by som zaspievať si, pesničky ktoré ja som mával tak rád. Dnes do noci ochotne kamelot hlási kde za ten deň pokročil svet. Kto sa kde narodil, čo kto si želal, i z fotbalu výsledkov päť. A na rohu ulice neóny lákajú, poďte ďalej keď máte čas! Kto žil v cudzom meste, ten vie, že tak často by, človek sa rozbehol zas! R 2x |
Vytištěno dne: 03. 05. 2024, 02:10:21 Tento text najdete na adrese: http://www.midisoubory.cz/ |